На тему. Sonnet 127 by William Shakespeare

***
Пускай живет поверие в народе, -
Что никогда красивым не был черный,
Что мрачен он и дьяволу угоден,
И означает то же, что и вздорный.
Но часто, очерненной красота,
Как незаконнорожденная ходит,
И говорят, что нет на ней креста,
И обряжают в клеветы лохмотья.
Не потому ли скорбными назвали
Моей любимой черные глаза,
И волосы ее темней печали,
А бровь темнее ворона крыла.
Пусть маски черный цвет укрыл тебя,
Я вижу красоту твою, любя.
15.08.15

***

Sonnet 127 by William Shakespeare
*
In the old age black was not counted fair,
Or if it were it bore not beauty's name;
But now is black beauty's successive heir,
And beauty slandered with a bastard shame:
For since each hand hath put on Nature's power,
Fairing the foul with art's false borrowed face,
Sweet beauty hath no name, no holy bower,
But is profaned, if not lives in disgrace.
Therefore my mistress' brows are raven black,
Her eyes so suited, and they mourners seem
At such who not born fair no beauty lack,
Sland'ring creation with a false esteem:
Yet so they mourn, becoming of their woe,
That every tongue says beauty should look so.

*


Рецензии